आचार्य्यीय पत्रं लेखनीयं । तस्याचागमनार्थं गद्यपद्यादियुक्तं पत्रं लिख । ततस् तेन पत्रे लिखिते कार्य्याधीशो राजानं श्रावयित्वा राजमुद्राङ्कितं कृत्वा पत्र वाँहकम् आहूय प्रेषयामास। राजपत्रं प्राप्य वेदगर्भो द्वाभ्यां शिष्याभ्यां सह शीघ्रं राजसन्निधिम् आगमत् ॥ 38 अथ राजा वेदगर्भम् आगतं दृष्ट्वा प्रणनाम । आचार्य्यस् तुं वेदं पठित्वाशिषं ददौ । राजा पृच्छति । भी विद्वैन् पाठशाला कीहैशी जाता मठाश्च कीदृशाः कैति जाताः ? । आचार्य्येणोक्तं । भूपते द्वे शते मठा निर्मिताः । मध्ये महती पाठशाला सुनिर्मिताभवत् । भूपतिनोक्तं । तत्र छात्राः प्रवेशनीया भवता । वेदगर्भः प्रत्याह । स्वयं गत्वा नवगृहप्रवेशो राज्ञा कारयितव्यः । ततो भूपतिर् भद्रं भद्रम् इत्य् उक्ता भृत्यान् अवदत् । मौहूर्तिक आहूयतां । ततस् तैर् आहूतो गणक आगत्योपविष्टः ॥ अथ नृपतिस् तम् आज्ञापयति । भो ज्योतिषिक नव 31) p. 147. b. 32) “ for his coming hither,” “ containing an invitation for him to come hither.” 33) गद्य, “prose"; पद्य, “ verse," p. 171. c. 1) r. 189. ॐ) मुद्रा, “a seal”; अङ्कित, “ stamped.” 36) “ letter-carrier,” root वह्, p. 150. b. 37) 2d pret. प्र, p. 175. 38) p. 48. 59) 3d pret. of gam, “to go,” 40) p. 143. a. of āshis, p. 44. †. (r. 108.) of caus. of इष् with prep. ā, p. 83. h. with 43) acc. case 41) r. 137. 42) “ having recited,” 44) p. 118. 45) r. 140. 46) voc. kind?” 48) p. 54. t. 47) nom. fem. of कीदृश, "what p. 143. a. 5) गणक, an astrologer,” from गण्, “ to calculate,” p. 150. b. 36) r. 5. 5) ज्योतिषिक, "an astrologer,” from ज्योतिस्, “ a star.” 66 G G गृहप्रवेशाय दिनं निरूपणीयं । ततः स विचार्य्य नवगृह.प्रवेशयोग्यं लग्नं कथयामास। राजोवाच । तत्पूर्वेदिने तत्रास्माभिर् गन्तव्यं भवान् यद् यत् कम्मे तत्र करणीयं तत् सर्व्वं स्वयं विधास्यति । अथ वेदगर्भो राजानुज्ञां गृहीत्वा गृहं गतः ॥ परे - हॅनि प्रातः स राजा मन्त्रिणम् आज्ञापितवान् । पाठशालां प्रेति लोकान् प्रेषय । ते तच द्रव्यांण्य् आसादयन्तु स्थानानि परिष्कुर्व्वन्तु । ततः स धनं दत्त्वा बहून् कार्य्यकरिणो जनान् प्राहि॑णोत् । तदनन्तरं स राजा भृत्यमन्त्रिपुरोहितैः सहितः शुभे मुहूर्ते तत्र जगाम । नृपतिर् गज :वाहनेन पुरोहितश्च मन्त्रिप्रभृतयस् तुरगवाँहनैश् चलिताः । भृत्याः पदैर् वत्रे॑जुः ॥ 13 अथ तत्र गत्वा राजा निपत. दिवसे ब्राह्मणैर् वास्तुया 99.66 119. 57) r. 176.5s) “ is to be chosen, ' fixed upon,” root रूप् with नि. 50) “ auspicious moment," favourable season." 60 ) r. 108. 61) “on the day before that (fixed upon for the ceremony)." 62) p. 203. b. 6.) r. 86. 64) p. 42. 65) r. 147. b. 66) “ will arrange,” root घा with prep. वि, P. 67) acc. case of अनुज्ञा, “permission to depart,” r. 147. 68) p. 143. a. 2) p. 175. 3) r. 7. 5) “let them decorate,” p. 102. p. 174. 1 ) p. 155. b. 70) r. 126. 6) acc. case, p. 43.. 7) 1st pret. of f, 66 अहन्, a day." 69) loc. case of "to send," with prep., 5th conj. r. 94. *) पुरोहित, “ the family priest,” “ with the servants, the minister, and the priest,” r. 151. minutes. 9) “ at an auspicious moment,” a muhūrta is two dandas or forty-eight 10) r. 193. b. वाहन is applied to any thing which carries, p. 150. c. 11) “ the minister and the others,” r. 157. 13) 2d pret. of व्रज्, "to go,” r. 98. to be performed by the Brahmans." 12) तुरग, “a horse,” r. 25. a. 14) r. 193. a. “having caused the ceremony "a ceremony or sacrifice 16) वास्तुयाग, performed on entering a new habitation,” r. 157. गादिकं कारयित्वा बहुब्राह्मणान् भोजयित्वा नृत्य गीत. वादिचैर् महोत्सवं कारयित्वा छात्रान् नवं वैश्म प्रावेशयत् । तदनन्तरं नरपतिः कार्य्यकारादिभ्यः पारितोषिकं प्रादात् । तत्परदिने स्व.पुरं प्रति जिगमिषुं राजानं वेदगर्भः परितुष्टमना अब्रवीत् । सपरिवारस्य राज्ञः शुभं भूयात् । भूयात् पुनर्दर्शनं । 25 रिपुञ्जयो भवान् भूयात् प्रजानां च प्रपार्लेकः । 29 इत्य् आशिषं समाकर्ण्य स राजा जातभक्तिस् तैर् ब्राह्मणैर् अनुज्ञातः सहामात्यभृत्यः पुरोहितैः स्व.पुरं प्रति प्रतस्थे । अथ वेदगर्भस्य पाठशालायाः सुःख्यातिर् बहुदूरं व्याँप्नोत् । विद्यार्थिनश्च नानादिग्देशेभ्यः क्रमश आगत्य चीणि शतानि बभूवुः। स च तान् सर्व्वान् अन्तेवासिनः प्रतिदिनं त्रिकालम् अध्यापयति स्म ॥ 39 66 66 38 16) नृत्य, “ dancing"; गीत, “singing "; वादित्र, “ musical instrument,” r. 151. a. 17) r. 43. i. 18) 1st pret. r. 192. a. 19) r. 194 and r. 157. 20 ) acc. case, a gratuity," that which causes परितोष, “ satisfaction” (p. 23. ix.). 21 ) 3d pret. of dā with prep. pra, p. 83. i. 22) r. 182. 23) p. 169. a. 24) “ together with his retinue,” r. 161. 26) “ the conqueror of your enemies,” p. 149. 1. 27) “ the guardian." 24) “ free from समय or sickness, p. 154. e. r. 161. 29) “ free from all आतङ्क, apprehension.” 30) “ always devoted to,” r. 161. 32 ) loc. case, “ the Supreme Lord,” "the Deity," r. 184. a. 33) “ permitted to depart.” 34) "spread abroad," root 25) r. 209. 66 66 66 āp with vi, p. 120. 35 ) p. 104. 36) acc. case, plur. of अन्तेवासिन्, “a pupil,” 37) प्रति give the sense of “ every,” r. 171. b. p. 43. i.e. “morning, noon, and evening." 66 39) p. 199. e. 34) “ at the three seasons,” ॥ मनुसंहितासारः ॥ SELECTIONS FROM THE INSTITUTES OF MANU. ORIGIN OF THE FOUR CLASSES, AND GENERAL VIEW OF THEIR DUTIES. सर्व्वस्या॒स्य तु सर्व॑स्य॒ गुप्त्य॒र्थं स महाद्युतिः । अध्यापनम् अध्ययनं यजनं याजनं तथा । 1) Gen. case, sing. of सर्ग, masc. “ creation.” ±) r. 171. c. "the foot," r. 16. पद्, masc. 4) करु, 3) r. 159. This is a complex com6) r. 7. 8) acc. case of यजन, n." the “ the thigh.” 5) pound, the whole being a dependent involving an aggregative, p. 171. b. 7) 1st pret. of कॢप्, “to enjoin,” 10th conj. p. 87. e performance of a sacrifice." 9) the lengthening of the a shows that this word is from 10) acc. case of प्रतिमह, "acceptance.” 66 11) r. 196. way of the causal, p. 87. e. 13) acc. case of बणिक्पथ, traffic,” lit. “ n. 12) “ summarily, " p. 152. a. 15) acc. case of शुश्रूषा, fem. 14) acc. case of कुसीद, n. “ usury.” merchants." "service," lit. "desire to hear," p. 23. xiii. “ absence of envy or grudge,” p. 182. d. 19) r. 42. ii. and p. 188. d. 16) instr. case of अनसूया, fem. 17) p. 188. d. 15) r. 144. a. ब्राह्मणेषु च विद्वांसो विद्वत्सु कृत.बुद्धयः । कृतबुद्धिषु कर्त्तारः कर्तृषु ब्रह्मवेदिनः ॥ ७ ॥ विप्राणां ज्ञानतो ज्यैष्ठं क्षत्रियाणां तु वीर्य्यतः । वैश्यानां धान्यधने॑तः शूद्राणाम् एव जन्मतः ॥ ४॥ ब्राह्मणः क्षत्रियो वैश्यस् यो वणी द्विजातयः । चतुर्थ एकजातिस् तु शूद्रो नास्ति तु पञ्चमः ॥ ९ ॥ THE FIRST OR SACERDOTAL CLASS (OR BRAHMANS). Duties of the Brahman in the first Order (Ashrama) or Quarter of his Life, as a Brahmachārī, or Student of Religion, subject to his Guru or Preceptor. 24 विद्या ब्राह्मणम् एत्याह सेवधिस् तै स्मि रक्ष मां । असूर्यकाय मां मा-दांस् तथा स्यां वीर्य्यवत्तमा ॥ १० ॥ 13 तत्र विद्या न वतैव्या शुभं वीजम् इवोषरे ॥ १२ ॥ 66 18) p. 44. 19) p. 37. 20) ब्रह्म, “ the divine spirit, from which all things are supposed to emanate, and to which they return." 22) p. 23. viii. prep. a, p. 144. a. 1) r. 9. 2) p. 101. 23) p. 48. p. 83. i. 5) nom. fem. r. 42. i. r. 71. 6) r. 174. 8) r. 194. 9) p. 114. 21) p. 152. a. 24) indec. part. of root i, "to go," with प, “a protector," from पा, “ to protect,” by r. 131. 1. 12) r. 152. a. 13) nom. fem. of fut. pass. 14) ऊपर, n. 'a barren salt soil.” |